Pokladanie

Ukladanie mladého páru na lôžko – akt obyčajového práva, tzv. konzumácia manželstva, čím sa potvrdzovala právoplatnosť manželstva “de facto”.

Ako obrad právneho významu vyžadoval si účasť svedkov, ktorí mali byť prítomní pri uvedení, uložení mladomanželov na lôžko, dávnejšie aj pri vlastnom akte.

Staršie údaje uvádzajú aj ukladanie družbu do postele s nevestou. Tento obyčaj spolu s inými úlohami družbu (napr. skladanie venca nevesty, právo na prvý tanec so začepčenou nevestou) je základom predpokladu, že v dávnych časoch mal on právo na prvú noc s nevestou.

Ráno po svadobnej noci sa robilo tzv. budenie manželov s hodbou, spevom. Niekde sa zachovali aj dávne obyčaje, ktorými sa zverejňovalo, či si nevesta zachovala panenstvo (napr. pitie pálenky zafarbenej na červeno, hádzanie hlinených hrncov o dvere).

Zjemňovaním mravov, ale aj skrátením svadby skutočné ukladanie mladomanželov na lôžko zaniklo. Zachoval sa len názov “ukladanka, pokladanie”.